Test domácich slúchadiel 200-350€
5. ZÁVER
Zvukovy prednes sluchadiel treba treba vzdy vztahovat ku ostatnym zariadeniam vo zvukovom retazci, az o celom retazci sa da povedat, "ako to hra". Nebolo by korektne abstrahovat od pouziteho zvukoveho retazca a celkom zovseobecnovat. Hodnotenie sluchadiel preto chapte v kontexte pouziteho "zeleza". Test je celkom prirodzene ovplyvneny aj tym, ako pocujem, aky charakter prednesu mi vyhovuje a co mi v prednese vadi. Zamerne, pre zvysenie objektivity testu a znizenie zavislosti na osobe testujuceho, som zvolil porovnavaci charakter testu.
Zopakujem z uvodnej kapitoly, ze test je urceny najma tym, ktori chcu do "zeleza" (zvukoveho retazca pred sluchadlami) investovat vo vyske cca 250 - 350 €. V teste ide o hladanie co najlepsieho zvuku za 500-600 EUR aj so sluchadlami dokopy.
Test nestal len na jednom zeleze strednej triedy. K dispozicii som mal aj imod a dalsi zosilnovac, takze som mohol vzajomne kombinovat 2 DACy a 2 zoslinovace. To v urcitej miere zvysuje objektvitu testu vramci uvazovaneho cenoveho rozpoctu. Pre zaujimavost pridavam kratku sumarizaciu nakladov za pouzite "zelezo". DAC HRT MS II bol kupeny novy za 150€ a zosilnovac BVaudio Headamp z bazaru za 100€, spolu je to 250€. Pozicany zosilnovac ALO Rx bol kupeny z bazaru za 180€ a naklady na imod su odhadom do 100€, takze ide o cenovo porovnatelne riesenie.
Zanrovo univerzalne sluchadla: Amfiton TDS-15, Beyerdynamic DT880
Osobne si myslim, ze to, ako na testovanom zeleze hraju TDS-15 a DT880 (a tiez neskor pre zaujimavost do testu pridane spunty vyssej triedy Vsonic GR07), je za tie peniaze skvele. Tato trojica sluchadiel zahra na testovanom zeleze vyborne rozny charakter nahravok napriec zanrami.
Amfiton TDS-15 vynikaju vyssou mierou detailu a vyssou transparentnostou. Farebne podanie je verne. Charakter prednesu je neutralny, len maly kusocek na teplejsej strane. Neutralnejsie nez TDS-15 v teste zahrali len spunty Vsonic GR07, ktore som do testu pridal len pre zaujimavost. Celkovo TDS-15 zahrali v teste najlepsie, potvrdili charakter zanrovo univerzalnych sluchadiel. Urcitu slabinu v slabsom base, menej vyraznom podani dynamiky, proste mensej energicnosti ukazali u Deep Purple. Napriek tomu som ich v hard rockovom zanri ohodnotil na 3. mieste, pretoze prednes bol prirodzeny a nic v nom nevadilo, cim jasne predcili dalsie sluchadla v teste.
Beyerdynamic DT880 vynikaju lepsim podanim dynamiky prednesu a hraju vo vacsom priestore, nez TDS-15. Sluchadla nepatria medzi svetle, su odolne voci hlasnejsim svetlejsim pasazam, v ktorych na rozdiel od svetlych sluchadiel nerezu do usi. Opat potvrdili, ze snad nie je zaner, v ktorom by nezahrali dobre, ze ide o zanrovo mimoriadne univerzalne sluchadla. Vo viacerych skladbach, napr. pri folku a klasike, sice nepatrili medzi uplne najlepsie v teste, avsak aj tu potvrdili vysoky standard a pocuvanie nesprevadzalo nic neprijemne.
AKG K701: Sluchadla s lahkym nadychom svetlosti, citlivejsie na charakter nahravky
Pri klasike, folku, ale aj pri Deep Purple mi zahrali skvelo aj K701. Pri J.M.Jarre hrali K701 tiez pekne, hoci ine sluchadla boli zabavnejsie. K701 ma prekvapili vysokou mierou neutralnosti prednesu. Na klasike od Oskara Rozsu Under My Spell mi zneli celkom neutralne, ku klasike vsak typicky sedi prednes, ktory je skor mierne na svetlejsej, nez temnejsej strane. Mnozstvo aj kvalita basov, ktore K701 s oboma testovanymi zosilnovacmi ponukli, boli na vybornej urovni. Na tych skladbach, ktore K701 vyslovene sadli (klasika, na pocudovanie aj Deep Purple, ale aj folk), nebol ziaden dovod si mysliet, ze pouzite zosilnovace nie su dostatocnym zdrojom pre K701. Preto si myslim, ze to platilo v teste vseobecne a ze urcite nedostatky v prednese niektorych rockovych albumov idu skor na vrub urcitej priebercivosti K701 voci charakteru masteringu prislusnych nahravok.
Svetle sluchadla a tvrdsie nahrane, svetlejsie rockove nahravky
Testovana zostava MS II -> BVa je podla popisu transparentna, neprifarbena. Zatial vsetko ine, co poznam (ILTW DAC a imod + ALO Rx) znie aspon o malicko tmavsie. Rozdiely v charaktere tvrdy/makky, svetly/tmavy nie su nejako velke, ale v nejakej miere su tam.
Vsetky nizkoohmove citlive svetle sluchadla mi s energicky nahranymi tvrdsimi, najma rockovymi nahravkami, zneju tvrdo, prisvetlo, bezfarebne, neprirodzene, neprijemne. Ide ich z nahravky akoby roztrhnut, nevedia jej energiu kultivovane predniest. Tak som to vnimal v pripade R.E.M., Franka Zappu, Deep Purple a v inych skladbach tiez v pribuznom teste sluchadiel. Pri akejkolvek hlasitosti. Ide o charakter prednesu, sposob vysporiadania sa s urcitym charakterom nahravok, nie o hlasitost.
V pripade zanrov s maksimi zvukmi, najma s akustickymi nastrojmi, ako su klasika, folk, country mi aj svetlejsie sluchadla mozu na testovanej zostave zniet dobre, tu sa mozu prejavit ich prednosti. Napr. AD900 v poslednej folkovej skladbe. Pouzitie aspon trocha maksieho a teplejsieho zdroja moze tymto svetlym sluchadlam pomoct. Napr. pri klasike to na retazci MSII -> BVa s AD900 vyzeralo uz skoro dobre, ale boli tam niektore rusive momenty v niektorych hlasnejsich alebo svetlejsich pasazach. Cize neslo o charakter zvuku celej nahravky, ako u tych tvrdsich rockovych veci, ale o niektore pasaze. Pri pouziti imod -> ALO Rx boli tieto rusive momenty potlacene, najma pri nie vacsej nez nevyhnutnej hlasitosti a AD900 mi uz zneli naozaj dobre. Ale pri tych energickych rockovych nahravkach, co popisujem v predoslom odstavci, ani o nieco maksia a tmavsia zostava nepomohla, s tym sa nedalo nic robit.
K701 su sluchadla, ktore tymto neduhom na mojom retazci v urcitej miere trpia, citim tu urcitu charakterovu pribuznost s vyssie uvedenymi svetlymi sluchadlami, ale nie su az tak svetle a ide o konkretnu nahravku, ako zahraju. Napr. pri Deep Purple mi K701 zneli bezchybne, ale pri R.E.M. som zial hoci v ovela mensej miere ako u AD900 a SRH1440, ale predsa len pocitoval tvrdy prednes, neprijemny vo svetlejsich pasazach a urcity deficit farieb. Bolo to v ovela mensej miere nez u AD900 a SRH1440, ale tento charakter zvuku lahko rozoznam a vadi mi.
Pocitujem rozdiel medzi tym, ako su nahrane albumy do konca 70-tych rokov a neskor. Tie albumy zo 70tych su povacsinou nahrane tichsie, maksie a nie tak energicky ako novsie. Ako priklad tohoto stareho zvuku uvediem napr. In The Court Of Crimson King od King Crimson, Atom Heart Mother od Pink Floyd, albumy Genesis najma prvej polovice 70tych rokov, viacere albuumy Yes z tohoto obdobia. Takto nahrane albumy hraju na mojej relativne svetlejsej zostave dobre aj s charakterovo svetlejsimi citlivymi sluchadlami. Nie su tak plne energie, zeby tieto citlive nizkoohmove svetle sluchadla "znefunkcnili".
Audio-Technica ATH-AD900: Skvele, ale nie na rock
AD900 sa mi z testovanych sluchadiel javili spolu s SRH1440 ako nejsvetlejsie. Napriek tejto podobnosti su vsak medzi AD900 a SRH1440 velke rozdiely. Tykaju sa najma podania priestoru. Tu je rozdiel obrovsky. V podani priestoru su AD900 najlepsimi sluchadlami, ake som kedy mal na usiach. Dalsimi v tomto smere vybornymi su AD700 a DT880. Shure SRH1440 v podani priestoru a prednese dozvukov a ozvien su presne na opacnej strane od priemeru, ktory je bezny u otvorenych sluchadiel.
AD900 ma najprv zaujali na skladbach J.M. Jarre. Prednes bol fantasticky najma u klasickych CD, ktorych zvuk nie je prisvetly a nemaju malo vyrazny bas. V pripade albumu Jarre in China, ktory sa da charakterizovat svetlelsim podanim, mi uz prednes nevyhovoval. V tych albumoch J.M. Jarre, ktore ku AD900 sadli bol prednes vdaka obrovskemu priestoru a vysokemu detailu jeden z najlepsich v teste. Sluchadla sa javia byt zvlast vhodne na akusticke zanre. To sa mi potvrdilo v pripade folkovej skladby s vyraznym hlasom a slacikmi. Podanie priestoru zivej nahravky, zahrnajuc sramoty a dozvuky a podporene vysokou mierou detailnosti, urobili obrovsky dojem. Detailnost a vernost vykreslenia zvuku slacikovych nastrojov bola vysoko nadstandardna.
Inac to bolo v rockovych skladbach, kde prevazovali elektricke gitary, hlasnejsie pasaze a celkovo agresivnejsi charakter nastrojov v nahravkach. AD900 sa tu ukazali jednak ako najsvetlejsie a taktiez ako najcitlivejsie. Akokeby nedokazali kultivovane spracovat energiu energickych rockovych nahravok. Nebolo to prijemne pocuvanie. Prednes bol tvrdy, prilis svetly, s nedostatkom farebnosti oproti farebne neutralnemu prednesu. Viackrat mi to pripominalo stare casy kazetovych deckov - akokeby som pustal nahravku nahranu s Dolby C, ale pri prehravani som Dolby zabudol zapnut. Proste prilis svetly zvuk.
Shure SRH1440: Vysoky detail a odlisitelnost zvukov, ale nie v pripade vyraznych dozvukov a ozvien
Zvuk SRH1440 si s inymi sluchadlami urcite nepomylite. Plati to aj o zvukovo pribuznych SRH940, ktore som mal pozicane nedavno. Maju svoj charakter prednesu. Nebudem sa tajit, mne celkom nesadol.
Vysoka energicnost prednesu Shuriek moze niekomu imponovat. Ini vsak mozu mat nazor, ze na dlhodoby posluch to nie je, lebo je to "na nervy". Dalsou vlastnostou SRH1440 je svetly charakter prednesu. Svetlost je o malo nizsia, nez u AD900, ale vyrazne vyssia, nez u K701. Svetlost bola kamenom urazu v pripade tvrdo a energicky zmastrovanych rockovych nahravok, kde SRH1440 spolu s AD900 zahrali najslabsie. Nepomohlo ani pouzitie o nieco teplejsieho retazca s imodom a ALO Rx.
Charakteristickou crtou SRH1440 je vysoka odlisitelnost zvukov v nahravke. Vnimal som to vyrazne napr. v skladbach od J.M. Jarre. Celkovo mozno prednes SRH1440 charakterizovat ako vyrazny. Nedostatkom je priestorove podanie, cakal som v tomto smere od otvorenych sluchadiel Shure viac. Prednesu chyba vzdusnost AD900, DT880, ale aj Amfitonov TDS-15.
Zaujimavym specifikom Shuriek je spracovanie dozvukov a ozvien. Zvuky nastrojov s vyraznymi dozvukmi mi u SRH1440 vo viacerych nahravkach zneli voci inym sluchadlam (napr. Audio-Technica ATH-AD900, AKG K701) rozostrene, necisto. Podobne, v susednej recenzii o SRH940 si precitajte cast o "Gregory D'Agostino - Bach Toccata And Fugue" a porovnajte si, co pisem o AD700 a SRH940. Rozmyslal som, ci to nesuvisi s binauralnym charakterom organovej nahravky, ale rozostrenie oproti inym sluchadlam som pozoroval aj na vykresleni klavira v No Quarter od Led Zepelin, nahravky specifickej na bohate dozvuky.
Neberte to prosim tak, ze SRH1440 boli v testovanom retazci vseobecne neciste a rozostrene - to ani nahodou! Vseobecne su SRH1440 velmi presne a detalne sluchadla, ktore vynikaju separaciou zvukov. Ide o moj vyber testovacich nahravok v recenzii, ktory bol zamerne voleny tak, aby dokazal ukazat rozdiely medzi sluchadlami, odhalit ich silne a slabe stranky. O to mi presne slo. Ohladom rozostrenosti, pisal som o prednese len v niektorych nahravkach, zvlast bohatych na dozvuky. Vzdy slo o klasicke (neelektricke) akusticke nastroje (hlas, slaciky, klavir, organ). Ani No Quarter, ani velmi priestorove prevedenie Bachovej Toccaty nie su nahravky typickeho charakteru, ake ludia bezne pocuvaju a v urcitom smere su extremne. Vzdy slo o porovnanie s inymi sluchadlami, ako tu istu vec zahraju.
Zavisi od zanru a konkretnej nahravky, ci sa spominane slabsie stranky mozu vobec prejavit, netreba to precenovat. Na akusticke zanre a zive nahravky by som osobne volil nieco so vzdusnejsie podanym priestorom. Ak to maju byt svetle sluchadla, urcite skor AD900.
Porovnanie Shure SRH940 a SRH1440
Kedze SRH940 som mal pozicane nedavno, pokusim sa o nepriame porovnanie. SRH940 a SRH1440 zneju pomerne podobne alebo pribuzne, na com sa zhoduju rozne recenzie, ale su tam urcite rozdiely, najma v stredoch. Tie zneju u SRH1440 o malinko teplejsie, maksie. V basoch, ktore su pre Shure specificke akousi surovostou zvukov, presnym vykreslenim textury zvukov a rychlostou basu, su si oba modely podobne, je to taky typicky energicky a presny Shure-ovsky bas, u SRH940 mi vsak znel chladnejsie. V podani priestoru je rozdiel medzi SRH940 a SRH1440 mensi, nez ked porovnavame zatvorene a otvorene modely inych vyrobcov, co ma osobne prekvapilo. Vyssie spominana Toccata od Bacha znela na SRH1440 ovela lepsie, nez v predchadzajucom teste na SRH940. Shure SRH940 mi zneli celkovo o kusok surovejsie, tvrdsie, chladnejsie a SRH1440 o kusocek maksie a teplejsie. Oba modely charakterizuje najma energicky prednes a velmi typicky surovy presny a rychly bas.
Beyerdynamic Custom One Pro: Sluchadla s agresivnejsim prednesom a uzkymi stredmi
Nebudem tajit, Custom One Pro ma zo vsetkych sluchadiel zaujali najmenej. Dovodom su potlacene stredy na ukor basov a vysok. V stredoch navyse posobia zastreto, temno. Ku zanrom, ktore pocuvam, sa toto nehodi. Najvyraznejsie to bolo citit vo folkovej malonastrojovej akustickej skladbe. Tu boli Custom One Pro uplnym protipolom ku AD900. Sluchadla nie su svetle a ako pozitivum mozno uviest, ze svetlejsie ci hlasnejsie pasaze prednes tychto sluchadiel vobec nedegraduju. Prave naopak, sluchadla to zahraju bez zavahania, ani by ste netusili, ze ine sluchadla mozu mat s rovnakou pasazou problem.
Okrem potlacenia stredov dalsou charakteristickou crtou sluchadiel je agresivita prednesu v nizsich stredoch a basoch. Nahrane mali 100 hodin tak ako ostatne sluchadla v teste, K701 mali o cca 40h nahranych viac. Charakter prednesu preto nespajam s nerozohranostou. Agresivne podanie sa hodi ku rocku, alebo aspon mu nevadi a moze sa hodit ku novym elektronickym zanrom, ktore vsak nepocuvam.
Dalsim specifikom sluchadiel je ich uzavretost. Ide o jedine uzavrete sluchadla v teste. Priestorove podanie bolo zhruba an urovni SRH1440, vyrazne slabsie, nez u AD900, K701, DT880 a TDS-15.
Nastavitelnost miery basov je u tychto sluchadiel inovativnym prvkom, ktory nie je bezny. Toto by som rad pochvalil. Rad by som mal takuto moznost napr. u DT880, ktore mi v niektorych albumoch a skladbach basuju az prilis, hoci da sa to riesit nastavenim niekolkodecibeloveho ubytku v equalizeri. Rad by som obcas pridal basy na mojich starych Amfitonoch. Rozne albumy su zmastrovane rozne a maju svoj zvuk. Jemna uprava charakteru prednesu moze byt ziaduca pre prijemne pocuvanie. Akukolvek moznost upravy za DACom povazujem za vitanu.
Celkom na zaver
Amfiton TDS-15 a Beyerdynamic DT880 vysli z testu ako zanrovo univerzalne sluchadla bez vyraznych slabin, zahrali dobre v kazdej testovanej skladbe. TDS-15 hraju detailnejsie a farebne vernejsie, DT880 lepsie prekresluju dynamiku zvukov a hraju vo vacsom priestore. Vo vacsine skladieb zahrali dobre AKG K701, avsak u niektorych rockovych albumov sa zjavilo nieco, co som nazval priebercivostou na charakter masteringu nahravky. Audio-Technica ATH-AD900 sa zaskveli v efektnych new age albumoch J. M. Jarre a tiez vo folkovej nahravke, ale pohoreli v rockovom zanri, kde ich svetly charakter spolu s vysokou citlivostou vedie ku prilis svetlemu, tvrdemu a bezfarebnemu prednesu. V nahravkach, ktore AD900 sadli, ponukli najlepsie podanie priestoru zo vsetkych testovanych sluchadiel. Shure SRH-1440 trpeli v rockovom zanri podobnym neduhom ako AD900, hoci v malicko mensej miere. Vynikaju energicnostou prednesu, presnym a rychlym basom a separaciou zvukov. V pripade nahravok zvlast bohatych na dozvuky sa prejavilo urcite rozostrenie. Tato vlastnost zrejme suvisi aj so slabsim priestorovym podanim tychto sluchadiel. Chybala mi u nich typicka vzdusnost prednesu otvorenych sluchadiel. Beyerdynamic Custom One Pro sa ukazali ako sluchadla so vzyraznenymi basmi a vyskami na ukor stredov a charakterizoval ich agresivnejsi prednes. Na akusticke zanre sa nehodia, mozu sa hodit na moderne elektronicke zanre, co vsak nebolo predmetom tohoto testu.
Ak uvazujete nad investiciou 500-600 EUR, alebo aj zvazujete kupu, vymenu alebo doplnenie casti testovaneho retazca, verim, ze vam tento test bude uzitocny. Neprehliadnite moznost pridat Vase otazky, komentare, postrehy ako komentar blogu. Zvlast ma zaujimaju Vase postrehy a nazory, ktore ste ziskali so zariadeniami podobnej cenovej kategorie.
Kapitoly testu:
1. ÚVOD
2. ŠPECIFIKÁCIE, VYHOTOVENIE, DESIGN, POHODLIE NOSENIA
3. ZVUKOVÉ POROVNANIE SLÚCHADIEL
4. POROVNANIE ZOSILŇOVAČOV
5. ZÁVER
Zvukovy prednes sluchadiel treba treba vzdy vztahovat ku ostatnym zariadeniam vo zvukovom retazci, az o celom retazci sa da povedat, "ako to hra". Nebolo by korektne abstrahovat od pouziteho zvukoveho retazca a celkom zovseobecnovat. Hodnotenie sluchadiel preto chapte v kontexte pouziteho "zeleza". Test je celkom prirodzene ovplyvneny aj tym, ako pocujem, aky charakter prednesu mi vyhovuje a co mi v prednese vadi. Zamerne, pre zvysenie objektivity testu a znizenie zavislosti na osobe testujuceho, som zvolil porovnavaci charakter testu.
Zopakujem z uvodnej kapitoly, ze test je urceny najma tym, ktori chcu do "zeleza" (zvukoveho retazca pred sluchadlami) investovat vo vyske cca 250 - 350 €. V teste ide o hladanie co najlepsieho zvuku za 500-600 EUR aj so sluchadlami dokopy.
Test nestal len na jednom zeleze strednej triedy. K dispozicii som mal aj imod a dalsi zosilnovac, takze som mohol vzajomne kombinovat 2 DACy a 2 zoslinovace. To v urcitej miere zvysuje objektvitu testu vramci uvazovaneho cenoveho rozpoctu. Pre zaujimavost pridavam kratku sumarizaciu nakladov za pouzite "zelezo". DAC HRT MS II bol kupeny novy za 150€ a zosilnovac BVaudio Headamp z bazaru za 100€, spolu je to 250€. Pozicany zosilnovac ALO Rx bol kupeny z bazaru za 180€ a naklady na imod su odhadom do 100€, takze ide o cenovo porovnatelne riesenie.
Zanrovo univerzalne sluchadla: Amfiton TDS-15, Beyerdynamic DT880
Osobne si myslim, ze to, ako na testovanom zeleze hraju TDS-15 a DT880 (a tiez neskor pre zaujimavost do testu pridane spunty vyssej triedy Vsonic GR07), je za tie peniaze skvele. Tato trojica sluchadiel zahra na testovanom zeleze vyborne rozny charakter nahravok napriec zanrami.
Amfiton TDS-15 vynikaju vyssou mierou detailu a vyssou transparentnostou. Farebne podanie je verne. Charakter prednesu je neutralny, len maly kusocek na teplejsej strane. Neutralnejsie nez TDS-15 v teste zahrali len spunty Vsonic GR07, ktore som do testu pridal len pre zaujimavost. Celkovo TDS-15 zahrali v teste najlepsie, potvrdili charakter zanrovo univerzalnych sluchadiel. Urcitu slabinu v slabsom base, menej vyraznom podani dynamiky, proste mensej energicnosti ukazali u Deep Purple. Napriek tomu som ich v hard rockovom zanri ohodnotil na 3. mieste, pretoze prednes bol prirodzeny a nic v nom nevadilo, cim jasne predcili dalsie sluchadla v teste.
Beyerdynamic DT880 vynikaju lepsim podanim dynamiky prednesu a hraju vo vacsom priestore, nez TDS-15. Sluchadla nepatria medzi svetle, su odolne voci hlasnejsim svetlejsim pasazam, v ktorych na rozdiel od svetlych sluchadiel nerezu do usi. Opat potvrdili, ze snad nie je zaner, v ktorom by nezahrali dobre, ze ide o zanrovo mimoriadne univerzalne sluchadla. Vo viacerych skladbach, napr. pri folku a klasike, sice nepatrili medzi uplne najlepsie v teste, avsak aj tu potvrdili vysoky standard a pocuvanie nesprevadzalo nic neprijemne.
AKG K701: Sluchadla s lahkym nadychom svetlosti, citlivejsie na charakter nahravky
Pri klasike, folku, ale aj pri Deep Purple mi zahrali skvelo aj K701. Pri J.M.Jarre hrali K701 tiez pekne, hoci ine sluchadla boli zabavnejsie. K701 ma prekvapili vysokou mierou neutralnosti prednesu. Na klasike od Oskara Rozsu Under My Spell mi zneli celkom neutralne, ku klasike vsak typicky sedi prednes, ktory je skor mierne na svetlejsej, nez temnejsej strane. Mnozstvo aj kvalita basov, ktore K701 s oboma testovanymi zosilnovacmi ponukli, boli na vybornej urovni. Na tych skladbach, ktore K701 vyslovene sadli (klasika, na pocudovanie aj Deep Purple, ale aj folk), nebol ziaden dovod si mysliet, ze pouzite zosilnovace nie su dostatocnym zdrojom pre K701. Preto si myslim, ze to platilo v teste vseobecne a ze urcite nedostatky v prednese niektorych rockovych albumov idu skor na vrub urcitej priebercivosti K701 voci charakteru masteringu prislusnych nahravok.
Svetle sluchadla a tvrdsie nahrane, svetlejsie rockove nahravky
Testovana zostava MS II -> BVa je podla popisu transparentna, neprifarbena. Zatial vsetko ine, co poznam (ILTW DAC a imod + ALO Rx) znie aspon o malicko tmavsie. Rozdiely v charaktere tvrdy/makky, svetly/tmavy nie su nejako velke, ale v nejakej miere su tam.
Vsetky nizkoohmove citlive svetle sluchadla mi s energicky nahranymi tvrdsimi, najma rockovymi nahravkami, zneju tvrdo, prisvetlo, bezfarebne, neprirodzene, neprijemne. Ide ich z nahravky akoby roztrhnut, nevedia jej energiu kultivovane predniest. Tak som to vnimal v pripade R.E.M., Franka Zappu, Deep Purple a v inych skladbach tiez v pribuznom teste sluchadiel. Pri akejkolvek hlasitosti. Ide o charakter prednesu, sposob vysporiadania sa s urcitym charakterom nahravok, nie o hlasitost.
V pripade zanrov s maksimi zvukmi, najma s akustickymi nastrojmi, ako su klasika, folk, country mi aj svetlejsie sluchadla mozu na testovanej zostave zniet dobre, tu sa mozu prejavit ich prednosti. Napr. AD900 v poslednej folkovej skladbe. Pouzitie aspon trocha maksieho a teplejsieho zdroja moze tymto svetlym sluchadlam pomoct. Napr. pri klasike to na retazci MSII -> BVa s AD900 vyzeralo uz skoro dobre, ale boli tam niektore rusive momenty v niektorych hlasnejsich alebo svetlejsich pasazach. Cize neslo o charakter zvuku celej nahravky, ako u tych tvrdsich rockovych veci, ale o niektore pasaze. Pri pouziti imod -> ALO Rx boli tieto rusive momenty potlacene, najma pri nie vacsej nez nevyhnutnej hlasitosti a AD900 mi uz zneli naozaj dobre. Ale pri tych energickych rockovych nahravkach, co popisujem v predoslom odstavci, ani o nieco maksia a tmavsia zostava nepomohla, s tym sa nedalo nic robit.
K701 su sluchadla, ktore tymto neduhom na mojom retazci v urcitej miere trpia, citim tu urcitu charakterovu pribuznost s vyssie uvedenymi svetlymi sluchadlami, ale nie su az tak svetle a ide o konkretnu nahravku, ako zahraju. Napr. pri Deep Purple mi K701 zneli bezchybne, ale pri R.E.M. som zial hoci v ovela mensej miere ako u AD900 a SRH1440, ale predsa len pocitoval tvrdy prednes, neprijemny vo svetlejsich pasazach a urcity deficit farieb. Bolo to v ovela mensej miere nez u AD900 a SRH1440, ale tento charakter zvuku lahko rozoznam a vadi mi.
Pocitujem rozdiel medzi tym, ako su nahrane albumy do konca 70-tych rokov a neskor. Tie albumy zo 70tych su povacsinou nahrane tichsie, maksie a nie tak energicky ako novsie. Ako priklad tohoto stareho zvuku uvediem napr. In The Court Of Crimson King od King Crimson, Atom Heart Mother od Pink Floyd, albumy Genesis najma prvej polovice 70tych rokov, viacere albuumy Yes z tohoto obdobia. Takto nahrane albumy hraju na mojej relativne svetlejsej zostave dobre aj s charakterovo svetlejsimi citlivymi sluchadlami. Nie su tak plne energie, zeby tieto citlive nizkoohmove svetle sluchadla "znefunkcnili".
Audio-Technica ATH-AD900: Skvele, ale nie na rock
AD900 sa mi z testovanych sluchadiel javili spolu s SRH1440 ako nejsvetlejsie. Napriek tejto podobnosti su vsak medzi AD900 a SRH1440 velke rozdiely. Tykaju sa najma podania priestoru. Tu je rozdiel obrovsky. V podani priestoru su AD900 najlepsimi sluchadlami, ake som kedy mal na usiach. Dalsimi v tomto smere vybornymi su AD700 a DT880. Shure SRH1440 v podani priestoru a prednese dozvukov a ozvien su presne na opacnej strane od priemeru, ktory je bezny u otvorenych sluchadiel.
AD900 ma najprv zaujali na skladbach J.M. Jarre. Prednes bol fantasticky najma u klasickych CD, ktorych zvuk nie je prisvetly a nemaju malo vyrazny bas. V pripade albumu Jarre in China, ktory sa da charakterizovat svetlelsim podanim, mi uz prednes nevyhovoval. V tych albumoch J.M. Jarre, ktore ku AD900 sadli bol prednes vdaka obrovskemu priestoru a vysokemu detailu jeden z najlepsich v teste. Sluchadla sa javia byt zvlast vhodne na akusticke zanre. To sa mi potvrdilo v pripade folkovej skladby s vyraznym hlasom a slacikmi. Podanie priestoru zivej nahravky, zahrnajuc sramoty a dozvuky a podporene vysokou mierou detailnosti, urobili obrovsky dojem. Detailnost a vernost vykreslenia zvuku slacikovych nastrojov bola vysoko nadstandardna.
Inac to bolo v rockovych skladbach, kde prevazovali elektricke gitary, hlasnejsie pasaze a celkovo agresivnejsi charakter nastrojov v nahravkach. AD900 sa tu ukazali jednak ako najsvetlejsie a taktiez ako najcitlivejsie. Akokeby nedokazali kultivovane spracovat energiu energickych rockovych nahravok. Nebolo to prijemne pocuvanie. Prednes bol tvrdy, prilis svetly, s nedostatkom farebnosti oproti farebne neutralnemu prednesu. Viackrat mi to pripominalo stare casy kazetovych deckov - akokeby som pustal nahravku nahranu s Dolby C, ale pri prehravani som Dolby zabudol zapnut. Proste prilis svetly zvuk.
Shure SRH1440: Vysoky detail a odlisitelnost zvukov, ale nie v pripade vyraznych dozvukov a ozvien
Zvuk SRH1440 si s inymi sluchadlami urcite nepomylite. Plati to aj o zvukovo pribuznych SRH940, ktore som mal pozicane nedavno. Maju svoj charakter prednesu. Nebudem sa tajit, mne celkom nesadol.
Vysoka energicnost prednesu Shuriek moze niekomu imponovat. Ini vsak mozu mat nazor, ze na dlhodoby posluch to nie je, lebo je to "na nervy". Dalsou vlastnostou SRH1440 je svetly charakter prednesu. Svetlost je o malo nizsia, nez u AD900, ale vyrazne vyssia, nez u K701. Svetlost bola kamenom urazu v pripade tvrdo a energicky zmastrovanych rockovych nahravok, kde SRH1440 spolu s AD900 zahrali najslabsie. Nepomohlo ani pouzitie o nieco teplejsieho retazca s imodom a ALO Rx.
Charakteristickou crtou SRH1440 je vysoka odlisitelnost zvukov v nahravke. Vnimal som to vyrazne napr. v skladbach od J.M. Jarre. Celkovo mozno prednes SRH1440 charakterizovat ako vyrazny. Nedostatkom je priestorove podanie, cakal som v tomto smere od otvorenych sluchadiel Shure viac. Prednesu chyba vzdusnost AD900, DT880, ale aj Amfitonov TDS-15.
Zaujimavym specifikom Shuriek je spracovanie dozvukov a ozvien. Zvuky nastrojov s vyraznymi dozvukmi mi u SRH1440 vo viacerych nahravkach zneli voci inym sluchadlam (napr. Audio-Technica ATH-AD900, AKG K701) rozostrene, necisto. Podobne, v susednej recenzii o SRH940 si precitajte cast o "Gregory D'Agostino - Bach Toccata And Fugue" a porovnajte si, co pisem o AD700 a SRH940. Rozmyslal som, ci to nesuvisi s binauralnym charakterom organovej nahravky, ale rozostrenie oproti inym sluchadlam som pozoroval aj na vykresleni klavira v No Quarter od Led Zepelin, nahravky specifickej na bohate dozvuky.
Neberte to prosim tak, ze SRH1440 boli v testovanom retazci vseobecne neciste a rozostrene - to ani nahodou! Vseobecne su SRH1440 velmi presne a detalne sluchadla, ktore vynikaju separaciou zvukov. Ide o moj vyber testovacich nahravok v recenzii, ktory bol zamerne voleny tak, aby dokazal ukazat rozdiely medzi sluchadlami, odhalit ich silne a slabe stranky. O to mi presne slo. Ohladom rozostrenosti, pisal som o prednese len v niektorych nahravkach, zvlast bohatych na dozvuky. Vzdy slo o klasicke (neelektricke) akusticke nastroje (hlas, slaciky, klavir, organ). Ani No Quarter, ani velmi priestorove prevedenie Bachovej Toccaty nie su nahravky typickeho charakteru, ake ludia bezne pocuvaju a v urcitom smere su extremne. Vzdy slo o porovnanie s inymi sluchadlami, ako tu istu vec zahraju.
Zavisi od zanru a konkretnej nahravky, ci sa spominane slabsie stranky mozu vobec prejavit, netreba to precenovat. Na akusticke zanre a zive nahravky by som osobne volil nieco so vzdusnejsie podanym priestorom. Ak to maju byt svetle sluchadla, urcite skor AD900.
Porovnanie Shure SRH940 a SRH1440
Kedze SRH940 som mal pozicane nedavno, pokusim sa o nepriame porovnanie. SRH940 a SRH1440 zneju pomerne podobne alebo pribuzne, na com sa zhoduju rozne recenzie, ale su tam urcite rozdiely, najma v stredoch. Tie zneju u SRH1440 o malinko teplejsie, maksie. V basoch, ktore su pre Shure specificke akousi surovostou zvukov, presnym vykreslenim textury zvukov a rychlostou basu, su si oba modely podobne, je to taky typicky energicky a presny Shure-ovsky bas, u SRH940 mi vsak znel chladnejsie. V podani priestoru je rozdiel medzi SRH940 a SRH1440 mensi, nez ked porovnavame zatvorene a otvorene modely inych vyrobcov, co ma osobne prekvapilo. Vyssie spominana Toccata od Bacha znela na SRH1440 ovela lepsie, nez v predchadzajucom teste na SRH940. Shure SRH940 mi zneli celkovo o kusok surovejsie, tvrdsie, chladnejsie a SRH1440 o kusocek maksie a teplejsie. Oba modely charakterizuje najma energicky prednes a velmi typicky surovy presny a rychly bas.
Beyerdynamic Custom One Pro: Sluchadla s agresivnejsim prednesom a uzkymi stredmi
Nebudem tajit, Custom One Pro ma zo vsetkych sluchadiel zaujali najmenej. Dovodom su potlacene stredy na ukor basov a vysok. V stredoch navyse posobia zastreto, temno. Ku zanrom, ktore pocuvam, sa toto nehodi. Najvyraznejsie to bolo citit vo folkovej malonastrojovej akustickej skladbe. Tu boli Custom One Pro uplnym protipolom ku AD900. Sluchadla nie su svetle a ako pozitivum mozno uviest, ze svetlejsie ci hlasnejsie pasaze prednes tychto sluchadiel vobec nedegraduju. Prave naopak, sluchadla to zahraju bez zavahania, ani by ste netusili, ze ine sluchadla mozu mat s rovnakou pasazou problem.
Okrem potlacenia stredov dalsou charakteristickou crtou sluchadiel je agresivita prednesu v nizsich stredoch a basoch. Nahrane mali 100 hodin tak ako ostatne sluchadla v teste, K701 mali o cca 40h nahranych viac. Charakter prednesu preto nespajam s nerozohranostou. Agresivne podanie sa hodi ku rocku, alebo aspon mu nevadi a moze sa hodit ku novym elektronickym zanrom, ktore vsak nepocuvam.
Dalsim specifikom sluchadiel je ich uzavretost. Ide o jedine uzavrete sluchadla v teste. Priestorove podanie bolo zhruba an urovni SRH1440, vyrazne slabsie, nez u AD900, K701, DT880 a TDS-15.
Nastavitelnost miery basov je u tychto sluchadiel inovativnym prvkom, ktory nie je bezny. Toto by som rad pochvalil. Rad by som mal takuto moznost napr. u DT880, ktore mi v niektorych albumoch a skladbach basuju az prilis, hoci da sa to riesit nastavenim niekolkodecibeloveho ubytku v equalizeri. Rad by som obcas pridal basy na mojich starych Amfitonoch. Rozne albumy su zmastrovane rozne a maju svoj zvuk. Jemna uprava charakteru prednesu moze byt ziaduca pre prijemne pocuvanie. Akukolvek moznost upravy za DACom povazujem za vitanu.
Celkom na zaver
Amfiton TDS-15 a Beyerdynamic DT880 vysli z testu ako zanrovo univerzalne sluchadla bez vyraznych slabin, zahrali dobre v kazdej testovanej skladbe. TDS-15 hraju detailnejsie a farebne vernejsie, DT880 lepsie prekresluju dynamiku zvukov a hraju vo vacsom priestore. Vo vacsine skladieb zahrali dobre AKG K701, avsak u niektorych rockovych albumov sa zjavilo nieco, co som nazval priebercivostou na charakter masteringu nahravky. Audio-Technica ATH-AD900 sa zaskveli v efektnych new age albumoch J. M. Jarre a tiez vo folkovej nahravke, ale pohoreli v rockovom zanri, kde ich svetly charakter spolu s vysokou citlivostou vedie ku prilis svetlemu, tvrdemu a bezfarebnemu prednesu. V nahravkach, ktore AD900 sadli, ponukli najlepsie podanie priestoru zo vsetkych testovanych sluchadiel. Shure SRH-1440 trpeli v rockovom zanri podobnym neduhom ako AD900, hoci v malicko mensej miere. Vynikaju energicnostou prednesu, presnym a rychlym basom a separaciou zvukov. V pripade nahravok zvlast bohatych na dozvuky sa prejavilo urcite rozostrenie. Tato vlastnost zrejme suvisi aj so slabsim priestorovym podanim tychto sluchadiel. Chybala mi u nich typicka vzdusnost prednesu otvorenych sluchadiel. Beyerdynamic Custom One Pro sa ukazali ako sluchadla so vzyraznenymi basmi a vyskami na ukor stredov a charakterizoval ich agresivnejsi prednes. Na akusticke zanre sa nehodia, mozu sa hodit na moderne elektronicke zanre, co vsak nebolo predmetom tohoto testu.
Ak uvazujete nad investiciou 500-600 EUR, alebo aj zvazujete kupu, vymenu alebo doplnenie casti testovaneho retazca, verim, ze vam tento test bude uzitocny. Neprehliadnite moznost pridat Vase otazky, komentare, postrehy ako komentar blogu. Zvlast ma zaujimaju Vase postrehy a nazory, ktore ste ziskali so zariadeniami podobnej cenovej kategorie.
Kapitoly testu:
1. ÚVOD
2. ŠPECIFIKÁCIE, VYHOTOVENIE, DESIGN, POHODLIE NOSENIA
3. ZVUKOVÉ POROVNANIE SLÚCHADIEL
4. POROVNANIE ZOSILŇOVAČOV
5. ZÁVER